V roku 2016 mal premiéru formát futbalového EURA s 24 účastníkmi, čo zvýšilo pravdepodobnosť kvalifikovania sa aj papierovo slabším reprezentačným výberom. Dovtedy ich na EURE štartovalo len 16, a teda logicky na tie priemerné, resp. podpriemerné výbery zvyčajne neostávalo miesto. To však nebol prípad Lotyšska, ktoré sa predstavilo v roku 2004 v Portugalsku.

Lotyšsko sa v kvalifikačnej skupine 4 ocitlo v spoločnosti Švédska, Poľska, Maďarska a San Marína, pričom ako 36. výber podľa koeficientov bolo do nej vyžrebované zo 4. koša. Tím bez jedinej väčšej hviezdy nemal byť nejakým zložitým súperom a aj prípadné 2. miesto a následná baráž by boli považované za zázrak. A práve to sa stalo. Lotyši s bilanciou 5-1-2 obsadili barážovú priečku, a to len tesne (o jediný bod) za Švédskom, ktoré Lotyši dokázali zdolať na jeho pôde. Kľúčová bola pre post-sovietsku krajinu aj výhra v Poľsku, rovnako 0:1.

V baráži ako papierovo najslabší tím dostali Turecko, ktoré nemohlo byť teda s losom spokojnejšie. Vytriezvenie ale prišlo po tom, ako 15. novembra 2003 prehrali na vypredanom 10-tisícovom štadióne v Rige 1:0. Doma plánovali pochopiteľne zvrátenie nepriaznivého priebehu a to sa Turkom 19. novembra aj darilo, veď v 64. minúte zvyšovali na 2:0. Duel však skončil 2:2 a Lotyši sa po prvýkrát, a dodnes naposledy prebojovali na záverečný turnaj. A kto vie kedy sa im to podarí, veď aktuálne sú v rebríčku UEFA aj za Andorrou a spomedzi 55 európskych krajín im patrí nelichotivá 50. priečka. Za sebou majú už len Moldavsko, Lichtenštajnskom, Maltu, Gibraltár a San Maríno.

Verpakovskis, autor jediného gólu Lotyšov na EURE

Vráťme sa však do roku 2004 a k EURU v Portugalsku. Lotyši sa z posledného koša ocitli v zrejme najťažšej možnej skupine. Ich súperi boli totižto špičkovej zostave a v životnej forme hrajúci Česi, zatiaľ čo kvality Nemecka a Holandska netreba nejako podrobne opisovať. Na turnaji napokon získali Lotyši jeden bod, a to za remízu 0:0 s Nemeckom. S Českom viedli po 1. polčase, no napokon prehrali 2:1. Na záver proti Holandsku už zrejme outsiderovi neostali sily, aj keď výsledok 0:3 zase nie je nejakým debaklom.

Česko to napokon dotiahlo do semifinále, v zostave boli aj Poborský, Nedvěd, Rosický, Čech, Baroš, Jankulovski či Koller

Na záver, a čo je vlastne najpodstatnejšie, pozrime sa na to, ako vlastne vyzeral tento výber Lotyšska. Kapitánom bol stopérsky veterán Vitālijs Astafjevs, ktorého stropom boli zrejme pôsobenia v 2. anglickej lige a v 1. rakúskej lige. Ofenzívu tiahli Marians Pahars zo Southamptonu a Māris Verpakovskis z Dynama Kyjev, kde však nehral nejakú významnú rolu. Za zmienku ešte stoja brankár Aleksandrs Koļinko a stredopoliar Juris Laizāns z ruskej ligy, poprípade ďalší záložník Andrejs Štolcers, ktorý avšak vo Fulhame, ako aj Šachtare Doneck skôr zohrieval lavičky.

Ostatní hráči hrali v tom čase buď prakticky amatérsku lotyšskú ligu alebo pôsobili v 2. ruskej lige. Na to, že proti ním stáli hviezdy svetového formátu, klobúk dolu pred ich výkonmi! 

Zdroj: Športovýmagazín.sk, Wikipedia.en | Foto: Twitter