Ľudia sa medzi sebou porovnávajú od nepamäti. Iné to nie je ani v športe, kde je práve súťaživosť a prekonávanie iných či seba samého hlavný dôvod, prečo vlastne vrcholoví športovci robia to, čo robia. Na základe týchto porovnaní vznikli aj rôzne ocenenia pre TOP športovcov sveta alebo jednotlivých krajín. My však prinášame dôvody a argumenty, prečo sú takéto ankety “zbytočné”.

 

V každom individuálnom športe sa konajú súťaže, ktoré určia toho najlepšieho

Áno, či je to box, biatlon, cyklistika, zápasenie alebo tenis, v každom športe sa koná množstvo súťaží od regionálnych až po tie na svetovej úrovni. To znamená, že o tom najlepšom v danom športe sa rozhoduje priamo v ringu, v hale či na trati.

Určovanie najlepšieho športovca v kolektívnych športoch je možné na základe štatistík

Môže sa vyhlasovať najlepší strelec, najlepší asistent či hráč s najväčším počtom zblokovaných striel atď. Štatistiky ďalej v dnešnej dobe dovoľujú vyhodnotiť hráča s najväčším percentom úspešných prihrávok, vyhratých hlavičkových súbojov a pod. Porovnávať však útočníkov s brankármi či obrancami je subjektívny pohľad. Aj preto je napríklad označenie jediného futbalistu ako najlepšieho na svete príliš skreslené.

Porovnávať športovcov z odlišných športových disciplín je príliš subjektívne

Najlepším príkladom toho sú spory o to, či mal byť na Slovensku za rok 2016 vyhlásený ako najlepší športovec Peter Sagan alebo Matej Tóth. Je nelogické porovnávať olympijského víťaza v chôdzi a majstra sveta v cyklistike či víťaza bodovacej súťaže Tour de France. Obaja sú velikánmi svojich športových odvetví. Nehovoriac o tom, že by sme mohli mať teoreticky majstra sveta v šachu, plávaní či bodovacieho lídra v NHL.

Často vyhráva pojem nad kvalitou

Čo to v preklade znamená? Napríklad v takom futbale sa do zostavy roka 2016 dostal stopér FC Barcelony Gerard Piqué. Nechceme znižovať jeho kvality, samozrejme ide o dlhodobo skvelého hráča, no sami fanúšikovia Barcelony neboli často s jeho výkonmi spokojní a sami nechápavo krútili hlavami nad jeho účasťou v TOP jedenástke roka. Zato napríklad na adresu Boatenga z Bayernu či Alderweirelda z Tottenhamu bolo počuť celú sezónu obrovské chvály, no medzi 11 najlepších hráčov sveta sa nedostali. Piquého nominácia do zostavy roka tak akoby vychádzala skôr z dlhodobého hľadiska, nie za daný rok 2016.

Ak je v nejakom športe alebo v určitej krajine v podstate jediný kandidát, je to “fraška”

Príkladom toho môže byť ocenenie futbalista roka pre Zlatana Ibrahimoviča vo Švédsku, keďže tento chlapík je už desať rokov vlastne jediným Švédom, ktorý hrá významnú rolu v nejakom veľkoklube.

Samozrejme, pre každého oceneného športovca je takéto ocenenie zadosťučinením za svoje výkony, no z globálneho hľadiska ide o subjektívne hodnotenia, ktoré môžu niekomu podlamovať nohy.

Foto: Facebook, Instagram