Herný formát našej najvyššej hokejovej súťaže sa behom rokov neustále mení. Už pred aktuálnou sezónou vedenie SZĽH potvrdilo, že z nej tentokrát nikto nevypadne a posledný tím ani nebude musieť hrať baráž. Navyše, víťaz Slovenskej hokejovej ligy (teda druhej najvyššej súťaže) automaticky postúpi. Medzi elitou tak bude hrať rovno štrnásť klubov. Je to správne?

Po rozdelení Československa bolo schválené, že najvyššiu súťaž bude hrávať desať klubov. Posledný tím vypadával a nahradzoval do víťaz druhej najvyššej súťaže. Postupne sa pravidlá upravili, a posledný tím Extraligy hrával s víťazom nižšej ligy baráž. Tá však vzhľadom na ekonomické podmienky a nimi vznikajúci kvalitatívny rozdiel medzi súťažami znamenala jediné – Extraliga akoby zamrzla, lebo aj jej najslabší tím bol tradične lepší ako víťaz nižšej ligy. Nováčika sme sa tak dočkali akurát v prípade, že nejaký klub nespĺňal požiadavky Extraligy, ako napríklad v roku 2005. Vtedy Dubnicu nahradil Martin, hoci Dubnica vyhrala baráž s Topoľčanmi.

V sezóne 2007/08 pribudla do diania na viac než desaťročie “SR20”, ktorá zvyčajne odohrala proti každému účastníkovi dva zápasy. Zároveň v roku 2007 začalo rozširovanie ligy. Najskôr na jedenásť “normálnych” klubov, následne na dvanásť. Odrazu počet zase spadol na desať, len aby sa späť vrátil na jedenásť a dvanásť, tentokrát však už za prítomnosti dvoch zahraničných – maďarských celkov. Sezóna 2019/20 má po návrate Slovanu trinásť účastníkov a budúcej sezóne ich bude dokonca rekordných štrnásť. Už teraz to vyzerá tak, že novým účastníkom bude Bratislava Capitals, pri všetkej úcte, klub bez histórie a reálnej fanúšikovskej základne. Jediným súperom môžu byť Topoľčany, no otázkou je, či by mali peniaze na Extraligu.

NÁZOR – Kvantita na úkor kvality?

Príchod maďarských klubov priniesol isté pobúrenie, predsa len maďarský hokej nemá s tým slovenským porovnateľnú kvalitu a pre slovenského fanúšika to bol akýsi znak úpadku. Tieto dva kluby sú finančne na úrovni našich a výsledkovo sa úplne nestrácajú, hoci patria k slabšej polovici ligy. No neprinieslo to ani nejaký výraznejší efekt v návštevnosti, a to ani v Maďarsku (Miskolc v priemere cca 1200 divákov, Budapešť 654), nie to na slovenských štadiónoch. A prípadný príchod spomínanej Bratislavy Capitals by priemer taktiež len sotva zvýšil. Takže dokedy budú naše štadióny zívať prázdnotou, je úplne jedno, koľko tímov bude súťaž hrať.

Čo sa týka rýdzo slovenských klubov, tak už sme ich mali v súťaži aj dvanásť (2008/09 a 2009/10), no zväz vtedy pochopil, že predsa len na 5-miliónové Slovensko je to asi trošku veľa a vrátil sa k desiatim. No teraz odrazu opäť chceme dvanásť. Je to únosné? To je dosť všeobecná otázka a osobne si myslím, že to ide trošku na úkor kvality. A ak to nie je také citeľné v Extralige, tak druhá najvyššia súťaž to pociťuje minimálne dvojnásobne. Niekto tvrdí, že úroveň nižších súťaží je obrazom celkovej kvality. Ak by to malo platiť o Slovensku, tak sme na tom veľmi zle. Navyše, nezmyselné sú aj súčasné piatkové kolá, čím sú kluby oberané o divákov (napr. Trenčín vs. Dubnica, Slovan vs. Bratislava Capitals, Poprad vs. Spišská Nová Ves).

Napriek tomu, že sa tvárime ako hokejová krajina, tak v najvyššej súťaži hrajú dva maďarské kluby a ešte majú záruku, že nemôžu vypadnúť. V druhej lige nedokážeme uchovať ani dvanásť tímov, pričom do nej môže ísť v súčasnosti ktokoľvek, kto splní podmienky. Nemusí ani nutne vyhrať tretiu najvyššiu ligu, ba ani hrať o ňu baráž. Levice síce v minulej sezóne dokázali takto vyradiť Prešov, no napokon to bolo nepodstatné, keďže sa odhlásilo “béčko” Nových Zámkov i Humenné. Mimochodom, neprihlásenie sa do súťaže či nedohratie základnej časti nie je v prípade tejto súťaže už niekoľko rokov ničím neobvyklým.

Aké kroky treba podniknúť?

Pochopiteľne nevidím do všetkého tak, ako členovia zväzu či dlhoroční funkcionári. No niekedy mám (nielen ja) taký pocit, že kompetentní sa nesnažia o funkčné riešenie. Netvrdím, že zvýšenie počtu tímov o jeden musí byť prešľap. V prvom rade však treba začať od zmien vo financovaní mládežníckych kategórií, ktoré môžu dodávať kvalitných hráčov pre A-tímy. Následne je treba prilákať diváka na štadión. Čím viac ľudí, tým viac peňazí a viac lukratívnejších sponzorov pre kluby. Aj slepý musí vidieť, že diváci prídu na štadión vtedy, keď o niečo ide. No vedenie zavrhne zaujímavú baráž namiesto toho, aby ju ešte rozšírilo. Kľudne si viem predstaviť štrnásť kolovú baráž pre osem tímov (posledné štyri extraligové a prvé štyri z prvej ligy).

Netreba hrať základnú časť na takmer šesťdesiat kôl. To je dobré akurát tak k manipulácii zápasov a vyšťaveniu hráčov pred vrcholom sezóny, ktorým je play-off (a prípadne pre niektorých svetový šampionát). K tomu zvýšeniu návštevnosti. Čo takto napríklad dať návrh na nejaké “all-star” disciplíny medzi tretinami, za ktoré by mohli získať tímy napríklad bonusové body. Určite by to diváka zaujalo a možno by na tej hokej prišiel len kvôli tomu. Nehovoriac o veľmi zlom stave štadiónov, kde sú neraz problémy s toaletami, občerstvením a klímou. Sedieť v -5°C je len pre fajnšmekra. Samozrejme, zo dňa na deň sa zázrak nestane, no nikdy nie je neskoro začať podnikať určité kroky…

Foto: Twitter, Pixabay