Dve veľké legendy futbalovej histórie, o ktorých sa bude zrejme ešte poriadne dlho hovoriť ako o “GOAT”, a teda najväčších hráčoch všetkých čias. Síce hrali v odlišných dobách, a teda boli zástupcami rozdielnych generácii, mali toho okrem mimoriadneho talentu a schopnosti sfanatizovať dav ešte niečo spoločné.

A nebol to len ich juhoamerický pôvod, číslo 10 na drese či zisk trofeje pre majstrov sveta. Ich kariéry spájalo aj číslo nula. Pelé sa narodil v 10. mesiaci roku 1940, Maradona zase v 10. mesiaci roku 1960, lepšie povedané, ich narodenia oddeľovalo 20 rokov a 7 dní. A aby tých núl nebolo málo, obom sa zlomili kariéry v tridsiatke.

Pelé už ako 17-ročný zažiaril v drese Santosu a napokon senzačne vystrieľal Brazílii pred dovŕšením dospelosti aj prvý titul z MS vo futbale 1958. Následne bol kľúčovou postavou aj na MS 1962 a v roku 1970 dosiahol tretí titul svetového šampióna, v čom je dodnes osamostatnený. A kto vie, či sa to niekedy ešte niekomu podarí.

Pelé ako 17-ročný v drese Santosu

Diego Maradona taktiež pred dovŕšením dospelosti začínal uchvacovať, keď jeho svetlo rozžarovalo Argentínu, neskôr prestúpil z Argentinos Juniors do Boca Juniors, FC Barcelony a najväčšiu slávu zažil v Neapole. V roku 1979 vyhral s Argentínou MS do 20 rokov, v roku 1986 jej vyhral zatiaľ jediné zlato zo svetového fóra aj na seniorskej scéne.

Čo však pre nich znamenal vek 30 rokov, v čom sa od nich diametrálne odlišuje Zlatan Ibrahimović, Cristiano Ronaldo, Lionel Messi, Robert Lewandowski, Edinson Cavami a ďalší útočníci, ktorí aj po nej dokazujú svoje umenie?

Pelé už ako 25-ročný utrpel zranenie, pre ktoré vlastne nemohol príliš pomôcť Brazílii na MS 1966. Následne jeho čísla prestali byť na dva roky úchvatné, no predsa len v roku 1969 ešte zahviezdil a v roku 1970 dopomohol Brazílii k spomínanému titulu na MS. Po ňom však oslávil 30. narodeniny a už viac ani zďaleka nedokázal strieľať gól na zápas.

Maradona mal pre zmenu svojský životný štýl a kolujú o ňom historky, ako stíhal medzi zápasmi brať drogy, popíjať a pred nimi si dopriať istú očistu. No práve na prelome rokov 1990 a 1991, keď mal tridsať, dostal prvý dištanc za drogy, po ktorom sa viac nedokázal vrátiť na výslnie. Skúšal to v Seville i domácej lige, šancu dostal aj v národnom drese, no už to nebol ten božský Diego, akého si fanúšikovia pamätali z 80-tych rokov. A síce smutným, no tak symbolickým sa stal preňho aj ďalší “nulový” rok – 2020, keď nás naveky ako 60-ročný opustil.

Foto: Twitter