Najväčšou novinkou ostatných rokov vo svete futbalu je zavedenie videorozhodcu. Technológia je využívaná už vo všetkých popredných futbalových súťažiach, no najmä v zrejme najsledovanejšej súťaži sveta (Premier League) sa neustále diskutuje o úpravách, keďže aj niekoľkokrát počas kola sme svedkami kontroverzných rozhodnutí. Poďme sa nato pozrieť očami jedného z našich redaktorov.

Zavedenie videorozhodcu vo všeobecnosti bolo vítané s nadšením, veď predsa len televízne zábery veľmi často dokazovali nesprávnosť verdiktov, ktorá však nemali byť ako napravené. Veľa tímov tak prišlo o strelený gól, o možnosť zahrávať pokutový kop, veľmi často mohli byť prehliadnuté ruky v šestnástke či simulovanie predovšetkým zo strany útočiaceho tímu.

V anglickej lige sme boli svedkami množstva sporných situácii, keď nebol nejaký gól uznaný pre doslova milimetrové postavenie útočiaceho hráča za obrannou líniou. Niekedy sa jednalo o špičku kopačku, inokedy o polohu ramena, päty či kolena, jednoducho tú časť tela, s ktorou môže byť regulérne strelený gól.

Pred pár dňami sa začalo diskutovať o tom, že v prípade ofsajdov, ktoré na rozdiel od faulov či simulovania možno odhaliť takpovediac matematicky, sa bude brať do úvahy 12-centimetrová tolerancia. Práve taká je podľa medzinárodných noriem hrúbka čiar. Bol by tento “tolerančný zákon” zárukou spokojnosti?

O tom sa dá veľmi silne pochybovať. Teraz totižto veľmi často niekto nadáva a protestuje, keďže sa preukáže ofsajdové postavenie povedzme o menej ako jeden centimeter. Ak by sa však schválila tolerancia dvanástich centimetrov, opäť by nastali diskusie. Ofsajdy by sa stále skúmali a zase by sa diskutovalo o tom istom. Čo ak bol útočník za obrancom len o jedenásť a pol centimetra? Alebo to bolo až dvanásť a pol centimetra? Toto je rovnako neposúditeľné a nemerateľné ako v súčasnosti. Kľúčový je faktor času, ktorý môže všetky merania absolútne zmanipulovať. Na jeho základe vlastne nikdy nemôže byť ofsajd posúdený správne!

Dôvod? Často je odpískaný ofsajd v prípade, že obranca sa snaží vysunúť mierne vpred, zatiaľ čo útočník očakávajúci prihrávku do voľného priestoru šprintuje smerom k bráne súpera. Jednoduchý výpočet nepustí. Ak hráč v šprinte dosiahne rýchlosť 30 km/h, čo je relatívne bežné, za jednu sekundu prebehne 8,33 metra. Z toho sa dá odvodiť, že za jednu desatinu sekundy sa útočník pohne smerom k bráne o 83 centimetrov, za jedinú stotinu o viac ako 8 centimetrov.

Ak sa pri posudzovaní momentu prihrávky videorozhodca pomýli o spomínanú stotinu, pomýli sa o takmer desať centimetrov. Rovnako tak možno odvodiť, že o jeden centimeter sa hráč pohne behom 0,0012 sekundy. Aj obyčajné žmurknutie okom trvá mnohonásobne dlhšie! Samozrejme, nie vždy je útočiaci hráč v plnom šprinte, a teda nehýbe sa rýchlosťou osem centimetrov za stotinu, ale povedzme “len” dva centimetre za stotinu. To ale nemení takmer nič na tom, že tieto milimetrové ofsajdy sú neposúditeľné.

A práve o tomto sa vôbec nediskutuje, pritom moment prihrávky je kľúčový. Všetky (nazývajme ich) hraničné situácie by mali byť posúdené v prospech útočiaceho tímu. Nie skúmať lupou, kto je v danom okamihu bližšie k bráne, keďže ten daný okamžik nikdy nemôže byť presný. Len medzi náprahom k prihrávke a uvedeniu lopty do pohybu uplynie niekoľko desatín, počas ktorých nabiehajúci hráč prebehne (aj keď len v pokluse) aspoň nejaký ten meter.

Búrenie sa proti VAR je na anglických štadiónoch bežné, a to najmä kvôli skúmaniu nezmyselných ofsajdových pozícii

Videorozhodcovia, a technika ako taká, by sa mali zamerať predovšetkým na odhalenie “hercov” na trávnikoch a na samotné fauly, ktoré neraz hraničia so zdravým rozumom a hazardom so zdravím protihráčov. Čo sa týka ofsajdov, nech sa za ne považujú evidentné postavenia útočiaceho hráča za obrannou líniou, ktoré reálne dávajú útočníkovi v danom prípade výhodu. A o tej by (aj keď za pomoci videa) mal rozhodnúť rozhodca, teda ľudský faktor.

Využívanie technických vymožeností je správne a často aj vo futbale nutné, no určite nemá byť kontraproduktívne a vzbudzujúce negatívne emócie. Žiadne časové ani vzdialenostné tolerancie nemajú význam, pretože v niektorých prípadoch môže pár centimetrov znamenať viac, ako v iných pol metra.

Foto: Twitter