V ére Československa boli zaznamenané najväčšie úspechy v histórii slovenského aj českého futbalu. Spoločne sme získali zlato na EURE 1976, ku ktorému viedla mnohými nepoznaná cesta (o ktorej si môžete prečítať TU), no aj dve striebra na svetových šampionátoch či dokonca olympijské zlato. K veľkému zápisu do histórie mohlo dôjsť, paradoxne, aj po rozdelení sa na dve krajiny. Chýbal nám však jeden jediný gól,

Ako iste viete, z pohľadu Európy sa každé dva roky koná jeden veľký futbalový šampionát. V párne roky deliteľné štyrmi európsky, v tých ostatných párnych zase svetový. Cyklus vždy trvá dva roky, resp. aspoň v posledných desaťročiach sa tento formát pekne ustálil. Avšak to znamenalo aj to, že v čase rozdelenia na samostatné Česko a samostatné Slovensko (1.1.1993) bol futbalový kolotoč v plnom prúde.

Ešte začiatkom roku 1992 sa žrebovala kvalifikácia o MS 1994, ktoré sa konali v USA. Zrodila sa tam aj jedna kuriozita (o ktorej sme písali nedávno). No mohla sa k ním pridať aj druhá. Hoci v tom čase už bolo jasné, že Československo bude čoskoro minulosťou, pod hlavičkou UEFA bolo 38 národných zväzov, medzi nimi aj československý. A teda v kvalifikácii o MS bojoval z druhého koša aj náš výber, ktorý by v lete 1994 mohol hrať na šampionáte, hoci by reprezentoval krajinu, ktorá by už v tom čase rok a pol oficiálne neexistovala. Také niečo sa nikdy dovtedy a ani odvtedy nestalo. No napokon sa to nepodarilo ani nám, a teda nenadviazali sme na účasť na MS 1990 v Taliansku.

V tom čase kraj za ČSR aj Peter Dubovský

Európa mala vtedy istotu dvanástich krajín na podujatí, trináste bolo Nemecko ako obhajca titulu. 37 krajín pod hlavičkou UEFA (bez Nemecka) hralo v piatich 6-členných a jednej 7-člennej skupine, pričom z každej postupovali dva výbery. Pre úplnosť, skupina 5 mala napokon len piatich účastníkov, pretože Juhoslávia bola suspendovaná, keďže v tých časoch v nej zúrila občianska vojna.

Československo sa ocitlo v skupine 4, kde boli našimi súpermi Belgicko (1. kôš), Rumunsko (3.), Wales (4.), Cyprus (5.) a Faerské ostrovy (6.). V tom čase sa ešte za výhru naposledy udeľovali len dva body. S bilanciou 4-5-1 a trinástimi bodmi sme napokon obsadili nepostupové 3. miesto, skupinu vyhrali s pätnástimi bodmi Rumuni, rovnaký počet s totožnou bilanciou 7-1-2 malo aj druhé Belgicko. Práve s Belgickom sme hneď v úvodnom zápase kvalifikácie zaznamenali jedinú prehru, a síce 2.9.1992 v Prahe 1:2.

Medzi opory patril aj kanonier Slavie Pavel Kuka

V ďalších ôsmych zápasoch sme zozbierali štyri výhry a štyri remízy, až prišiel osudový deň – 17. november 1993. Presne štyri roky po nežnej revolúcii sa mohol tento deň opäť zapísať do dejín. Zatiaľ, čo outsideri Cyprus a Faerské ostrovy mali už po kvalifikácii, ostatné štyri výbery hrali o postup. V tej chvíli malo Belgicko 14 bodov, Rumunsko 13 bodov, Československo i Wales po 12 bodov. Rumuni cestovali do Walesu a my do Belgicka. Keďže sme mali lepšie skóre ako Belgicko, mali sme jedinú istotu – ak vyhráme, postúpime (bez ohľadu na výsledok vo Walese), ak nie, nepostúpime a zároveň to bude náš posledný “spoločný” zápas.

21-tisícová kulisa v Bruseli avšak gól nevidela, a jediný výsledok 0:0 v celej našej skupine znamenal, že naše nádeje zapísať sa do histórie vyhasli. Jediný gól v belgickej sieti by nás posunul na turnaj. Nestalo sa. Spätne si reprezentanti mohli spytovať svedomie aj za to, že v úvode kvalifikácie sme inkasovali od Belgicka gól na 1:2 v 83. minúte. No minulosť sa nedá zmeniť, pričom Česko čakalo na účasť na MS do roku 2006, my až do roku 2010. Za zmienku stojí aj fakt, že v tom čase nás reprezentoval ako hráč aj Pavel Hapal, ktorý sa stal v roku 2018 prvým českým trénerom slovenskej reprezentácie.

Až v kvalifikácii o MS 2010 sme dokázali ukončil 20-ročné čakanie

Zdroj: Športovýmagazín.sk | Foto: Twitter